martes, 10 de julio de 2012

Biografía de Augusto Roa Bastos.


AUGUSTO ROA BASTOS.

Heñói  13 jasypoteĩ, Paraguay 1917-pe. Itúva omba’apohaguére Iturbe-pe ova upépe hikuéi, ha’e oñehekombo’e upévare mokõĩ ñe’ẽme, mokõĩ cultura-pe ha upévagui henyhẽ akãreñói ikatu’ỹva oheja tesaráipe.
Oguereko pe 15 ary oñepyrũ Chaco Ñorãirõ ha ha’e imitãrusuramo jepe oñeha’ãmbaite oho hağua jepéramo voluntarioramo ha upévare okañy hógagui, ndaikatúi oğuahẽ ohapejokógui chupe hikuéi. Amo hapópe oike enfermero pytyvõháraramo ha péicha oğuahẽ Fierro Punto-Chaco-pe.
Ikaria’ýmarõ oho oiko itio Monseñor Hermegildo Roa rógape, ha oguereko arandukakoty hypy’ũva ha Augusto oñepyrũ omoñe’ẽ literatura universal rehegua.
Oñemoarandu Colegio San José-pe jepéramo nomohu’ãi, upeichavérõ ary 1936-pe oñepyrũ mba’apo ñe’ẽhaipyre Paraguaýpe ha upéicha rupi oñemondo ichupe Europa-pe oikórõguare Segunda Guerra Mundial ohai hağua hesegua. Londres-pe oikuaa ñe’ẽpapára Luis Cernuda, España-ygua, marandu oguerukáva oñemyasãi “El País” rupi ha omoherakuã porã chupe.
Ojevývo Paraguaýpe oñemoĩrũ aty hérava Vy’a raity, ha’éva artista-kuéra aty omyakãva Líber Friedmann, Josefina Plá ha Herib Campo Cervera, avei ijaty hendivekuéra Oscar Ferreiro, Hugi Rodríguez Alcalá, Roque Molinari, José Antonio Bilbao ha Elvio Romero upérõ ikaria’y gueteri.
Ary 1947 oiko Revolución ha Augusto Roa Bastos oho Buenos Aires-pe, upégui heta jey ou ohechávo hogayguakuérape ha ary 1976-pe oho oiko Toulouse, Francia-pe, ohekombo’ehápe guarani ha ñe’ẽporãhaipyre Hispanoamerica-ygua.
Ary  1982-pe oúrõguare Paraguáipe Tendota Stroessner oity chupe ñuháme, ko’ağaite peve ndojekuaáiva mba’éichaparaka’e ha omosẽ chupe Clorinda gotyo osẽha rupi heta ñane retãygua Tendota omosẽva.
Ary 1988-pe oñeme’ẽ chupe “Premio de las Letras Memorial de América Latina”- Brasil-pe. Ary 1989-pe oñeme’ẽ ichupe jopói neporãvéva ñe’ẽ española ñe’ẽporãhaipyregua “El Cervantes”. Ojehekýi rire Stroessner ojevy jey ñane retãme ha oñemyengoviávo tembiapoky’a ojajapóva’ekue hese oñeme’ẽ chupe “Premio Nacional de Literatura”.
Ary 1990-pe Tendota Andrés Rodríguez ome’ẽ chupe condecoración “Orden Nacional del Mérito”. Hi’aramano 26 jasyrundy, 2005- Paraguaýpe.
Hembiapo apytépe oĩ: “El Ruiseñor de la aurora”, “El naranjal ardiente”, “El Trueno entre las hojas”, “El baldío”, “Moriencia”, “Cuerpo presente”, “Antología personal”, “Hijo de Hombre”, “Yo el Supremo”, “La vigilia del almirante”, “Contravida”.
Ñoha’anga apytépe: “La carcajada”, “La Residenta y el niño del rocío”, “Mientras llega el día” ha “La tierra sin mal”.
Ohai avei cine-pe ğuarã: “El Trueno entre las hojas”, “Hijo de Hombre”, “La sed”, “Sabaleros”, “Shunko, alias Gardelito y la sed” ha “Don Segundo sombra”.  
 
Ohai Prof. Dra. Matilde Galeano de Aguiar.

1 comentario:

  1. muy buena la biografía la verdad es que no la encontraba por ninguna pagina al menos que estuviera en guaraní me sirvió mucho gracias!!!! :)

    ResponderEliminar