miércoles, 19 de diciembre de 2012

Leyenda del Karáũ.



Karáũ (Lino Trinidad Sanabria mba’e)
Ña Laku, kuñakarai  imena’ỹre imemby retáva, oiko oisambyhy imembykuérape ha’e oikuaaháicha ha
omongakuaapa porã porãite asy ha’eñópeteĩ. Imembykuéra apytépe oĩ  peteĩ karia’y pyahu ojeroviáva ijehe omyakásã hağua umi kuña iporã porãvéva hekoháre. Oho peteĩ  pyharépe vy’aguasuhápe ha ojeroky he’ẽve jave hína peteĩ “chopĩ”, mitãkuña peky porãiténdie, ohecha sapy’a omopa’ũ pa’ũ ambuekuéra ojerokyhápe, peteĩ iñangirũ oğuahẽva  hendápe.
- Ndesy oime hasyete ha nerenoi’uka, oipota reho, he’i chupe. Ko karia’y oimo’ãra’e oipe’ase chugui hikuái iñirũ jerokyha ha upévare osẽ he’i pe marandu reruhápe:
- ipuku gueteri ñande raperã ha hemby gueteri heta ára ñanerasẽ hağua. Ha upéicha ohorei jey hese, ojeroky kyre’ỹvéntema upe rire. Are porã rire, pe iñangirũ omomarandúva’ekue chupe oñemboja jey hendápe ha he’i:
- Romomandu’asemínteko nde sýko oime omanombotáma, che irũ. Ha’éko noñe’ẽvéima ha ambuekuéra
-imoirũharantemavoi  nerenoi’uka reho hağua.
Toha’arõ hikuái. Heta ára gueteri jaguereko ñanerasẽ hağua. Ha upéicha ohorei hese. Ojerokymeme jey iñembokiha ndive ha ko’ẽmbotárupima, ambue iñangirũ oñemboja avei  hendápe ojeroky kyre’ỹve jave, ha he’i chupe: - che irũ, agueru ndéve peteĩ  marandu vai: nde sy oime omano.
Upépe’ae ko karia’y oñemondýi, hesa’yjupaite, ojupi hese pirĩ  ipy guive iñakã meve. He’i’ỹre rnba’eve mavavépe, osẽ  upégui, araveráicha, ohejarei iñembokiha ha ojupi henda ári hóga gotyorãicha.
Oĩ upe jerére peteĩ tujukua apasusũ  tuicháva ha omombyky  hağua  hape, ojapi pe tujukua gotyo ojapyhara hağuáicha henda ári. Ojerovia ijehe ha henda rehe avei. Ndaipu’akáiri pe tujukua apasusũ ha hu’ũ  avei okypa ramógui hína, ha katu ha’e oğuahẽséntema hógape. Ojepoi  tujúpe ha ombohyeguymavoi henda.
Upeichaháguinte pe kavaju  ipyho peteĩ karuguápe ha oñapymi opytávo upépe ikatuve’ỹre omỹi, karia’y,
Ojeroviaiteva’ekue ijehe, oñepyrũ okyhyje ha ipy’aragẽ. Ojepoi upémarõ henda árigui ha ho’a pe tuju rapépe.
Upérõ ipaha ojehecha chupe. Oñepyrũ rupi ko’ẽmbota, umi iñangirũnguéra oĩva’ekue jerokyhápe ndaje ohecha hikuái peteĩ guyra hũ guasu, juru puku karẽnunga, kupy po’i, ojepope’árõ ha oveve mbeguekatu pe tujukua opo saraki. Oveve mbeguévo, oñe’ẽ hasẽ ñembyasy he’ívo: karáũ....karáũ... karáũ.
Upete guive maymáva he’i  pe karia’y isy manóvagui  ndaje Ñandejára ojapóraka’e guyra hũ guasu oikova’erã oveve mbegue kangy umi tuju karugua rembe’ýre ha umi ypa jerére, opurahéi  hasẽ ñembyasy ku oipy’akárõguáicha chupe hembiapo vaikue, ombotapykue haguére isy mborayhu, omotenonde hağua vy’a.

domingo, 11 de noviembre de 2012

Leyenda del Ñanduti.



Ñanduti (mombe’upy)
Ñanduti ha’e peteĩ mitãkuña ñande ypykuéra, oikóva ipehẽnguekuéra ndive peteĩ ysyry rembe’ýpe, henyhẽva guyra ha yvotýgui.Ko’ẽ vove ikyvykuéra opu’ãva jepi voi ojapo tembiapo ogapypegua, omongu’i avati, oikutu pira térã omba’apo hikuái yvyráre. Ñanduti katu iñate’ỹeterei ha ikerana, kuarahy yvatéma jepi opu’ãva. Upéi oñembosarái hapichakuéra ndive, ha oipo’o yva aju ha,Ituakuéraje ajaka apoha, peteĩ ára osẽ oho hikuái mombyry oñemu hağua imba’erepyre, ha ohasa hikuái peteĩ ka’aguy, Ñanduti oho avei hendivekuéra py’aguapy ha vy’ápe.
Pe tapére ha’e py’ỹi opyta ohóvo, itúva ha ikyvykuéra he’i jepi chupe ani hağua opyta tapykuépe.
Oukuévoma ka’aruete upéicha jey ojapo; ipehẽnguekuéra oñemotenonde ha ha’e katu oguata mbeguekatu hapykuerikuéra.
Kuarahy oñepyrũma okañy mbeguekatu ha upéicha oğuahẽ pyhare. Ñanduti avei ohechakuaa oğuahẽmaha pyhare. Oñehendu umi mymba ka’aguy ñe’ẽ ha upéva omongyhyje chupe, ñe’ẽnguekuéra katu ndojekuaavéima, mombyry opyta tapykuépe. Oguata pe ka’aguýre, upéi ikane’õ ha upemarõ oheka moõpa oke hağua. Ohendu umi jaguarete sapukái ha oturuñe’ẽ umi mbói. Ñanduti okyhyjeiterei ha oñepyrũ hasẽ. Upe riremínte oñandu sapy’a ijati’y ári omoĩva ipo. Ka’aguy Jarýi osẽ chupe. ¡Chepytyvõ, Chepytyvõ!, ojerure chupe Ñanduti. Upe kuñakarai he’i chupe: ani hağua mymbakuéra ojapo hese  ivaíva, ojapotaha chugui peteĩ ñandu’i. Ha upéicharõ okañytaha umi mymbakuéragui.
Ñanduti upe guive oñepyrũ omba’apo, opa chugui pe ate’ỹ oguerokóvami ha oipyaha umi mba’e
Ijojaha’ỹva porãgui, araka’eve ojehecha’ỹva’ekue mamove.
Kane’õ  ha topehýi ojapyhy chupe, ha ha’e ohendúnte gueteri jaguarete sapukái: upemarõ omba’apo
Jey márõ ojapo’ỹhaguéicha hekovépe.
Okañýma pe jasy ha ko’ẽ ohóvo, kuarahy iñapysẽ mbeguekatu ohesapévo pe ka’aguy. Ñanduti ndaha’evéima”ñandu’i” oikojeýma chugui mitãkuña ñande ypykuéra ñemoñare.
Ojere jey upéi hógape pya’e, opyta’ỹre pe tapére. Oğuahẽ rire hógape omombe’u ojehu’akue chupe, ha oñepyrũ ombo’e ipehẽnguekuérape “Ka’aguy Jarýi” omboe’akue chupe. Ñanduti okakuaa ha ombo’e imemby ha umi hemiarirõme ojapo hağua pe mba’e iporãitéva, hérava Ñanduti.
Pedro Moliniers arandukágui

Glosario Guarani V (Signos de Puntuación)



Kuatiangatu ta’anga’i
Kyta. ……………………………………………………………………punto (.)
Kyta syry.…………………………………………………….punto y seguido (.)
Kyta iguýpe.……………………………………………………punto y aparte (.)
Kyta paha.………………………………………………………….punto final (.)
Kyta soso………………………………………………...punto suspensivos ()
Kytakõi…………………………………………………………….dos puntos (:)
Kytaguái………………………………………………………...punto y coma (;)
Kyguái…………………………………………………………………...coma (,)
Kyporandu…………………………………………...signo de interrogación (¿?)
Kyndýi………………………………………………….signo de admiración (¡!)
Taikõi……………………………………………………………...comillas (“ ”)
Taiky…………………………………………………………………...guión (-)
Rokái……………………………………………………………….paréntesis(  )

Ohai Dra. Matilde Galeano de Aguiar.

Glosario Guarani IV (La hora)



Ñe’ẽndýi aravo rehegua
Aravo: (ára = día, tiempo, vo = trozo, pedazo, parte): hora
Aravo’i: minuto
Aravo’ive: segundo
Mba’éichapa ikatu oje’e “ya es tarde”
Ko’ẽmbáma: 04:00 - 06:00 aravo jave
Pyharevéma: 07:00 - 10:00 aravo jave
Asajéma: 10:00 - 14:00 aravo jave
Ka’aruma: 15:00 - 18:00 aravo jave
Pytũmbýma: 19:00 - 20:00 aravo jave
Pytũma: 20:00 - 21:00 aravo jave
Pyharepytéma: 24:00 - 3:00 aravo jave
Techapyrã: 11:34: pateĩ aravo, mbohapypa irundy aravo’i ndive
                 22:45:10: mokõipa mokõi aravo, irundypa po aravo’i, pa aravo’ive ndive.

Ohai Dra. Matilde Galeano de Aguiar

Glosario Guarani III (días, meses y estaciones del año)



Arapokõindy: Días de la Semana
Arateĩ: Domingo
Arakõi: Lunes
Araapy: Martes
Ararundy: Miércoles
Arapo: Jueves
Arapoteĩ: Viernes
Arapokõi: Sábado
Jasykuéra: Meses del año
Jasyteĩ: Enero
Jasykõi: Febrero
Jasyapy: Marzo
Jasyrundy: Abril
Jasypo: Mayo
Jasypoteĩ: Junio
Jasypokõi: Julio
Jasypoapy: Agosto
Jasyporundy: Septiembre
Jasypa: Octubre
Jasypateĩ: Noviembre
Jasypakõi: Diciembre
Ary ñemboja’oguasu: Estaciones del año
Arapoty: Primavera
Arahaku: Verano
Araroguekúi: Otoño
Araro’y: Invierno