viernes, 6 de diciembre de 2013

Ciudad de Paraguari



PARAGUARI
   Tuichakue: 8.705 km2. Yvate gotyo yvykuéra iñambueite oñeñuãmbágui yvytykuéra rehe osẽva yvyty joaju Altos-gui.
Mbytépe, yvy gotyo, kuarahyreike gotyo pe yvy ojoja asy, upépe oñemohenda pe Parque Nacional Yvyku’i.
Yvy gotyo yvykuéra iporãrasa oñeñemitỹ ha oñemongakuaa hağua mymbakuéra. Pe yvy ikarape ha he’õ, hi’ãguígui upégui pe yno’õ Ypoa. Upépe oñemohenda Parque Nacional Ypoa, oguapýva 100.000 ha. ári.
Ysyrykuéra umíva apytépe oĩ; Tevikuary, Tevikuarymi, Negro; Mbujapey, Ka’añave, Aguai’y, Yno’õ  Ypoa ha Laguna Vera.
Yvytykuéra apytépe Cordillera de los Altos,  Piraju, Vera, Cerro León, Paraguarí, Mbatovi, Santo Tomás, Yũ,  Moñái,  Jaguarõ,  Cerro Porteño,  Aka’ái. Umi ojeivéva ojuehegui oĩ Karapeguápe, Roque González de Santa Cruz, Ki’indy ha Ka’apukupe.
Tekove oikóva guive ipype: 247.175. Omoheñóiva’ekue sambyhyhára Fernando de Pinedo, ary 1775-pe.
Ko táva oñemohenda peteĩ tenda yvatépe ha ojerepa hese yvytyeta omoporãmba jepéva.
Opyta Ruta I ári, 18 km. Jaguarõgui. Heñói ypyva’ekue peteĩ estancia ha’eva’ekue pa’ikuéra jesuíta mba’e.
Pe óga guasu oĩha ko’áğa pe Gobernación oñemopu’ãkuri ary 1775- pe, jesuita-kuéra oikoramoguare upépe.
Tavayguakuéra omba’apo ojapóvo ñane mba’e teéva; ojapo mba’e ikatúva oñemonde mandyjúgui ijapopyréva, kyha ha avei mba’e aopo’i rehegua.
Mba’e ojehecharamovéva ha’e: tupão, museo, ñemuha, yvyty ikatuhágui oñemaña oĩva guive ijerére.
Upérõ ropyta’imi yvyty pa’ũme oĩhápe ysyry’imi ho’áva ita pa’ũ rupi chororo’i, rojepohéi ha rojovahéi pype, iporãite upe tenda rohecháva’ekue. Heta tenda oĩ ñane retã pýre ndajaikuaáiva ha upévare nañamomba’eguasúi.

Ciudad de Jaguaron



TÁVA JAGUARÕ

 
Omoheñóiva’ekue Domingo Martínez de Irala, ary 1539-pe. Oñemohenda pe yvyty Jaguarõ ypypete, ko’ápe oñemohendáva’ekue pa’i franciscano-kuéra, ary 1600 rupi.
Tupão, oñemopu’ãva’ekue umi árape, ha’e mba’e rechapyrã español ha Guaranikuéra rembiapokuégui, estilo barroco oje’e castellano-pe.
Ñemitỹme ha mymbakuéra ñemongakuaápe omba’apo kyre’ỹ  tavayguakuéra.
Mba’e ojehecharamovéva ha’e: ogakuéra ymaguare,  yvyty, tupão, ha museo.
Yvyty Jaguarõme roğuahẽ, rojupi mbeguekatu ita pa’ũ rupi, hetáichagua yvyramáta rohecha ipype, arasa, pakuri, avei oñeñemitỹ hu’ãme mandi’o, kumanda, manduvi ha jety, avei oĩ oguereháva ivaka omongaru hağua upépe.
Ko yvytýpe ndaje Santo Tomás oguatáva’ekue ha iguatápe opyta upe rupi ipypore ha jeroviápe ojeguereko umi ojupíva opyrũva’erã ipyporépe ha péicha naikane’õi. Hu’ãitépe oĩ tupão’i oñemopu’ãva’ekue ojepuru hağua Semana Santa-pe. Ojejapo ndaje upérõ guata Santo Tomás pypore rupi ojejapokuévo ñembo’e Via Crucis rehegua.
Omombe’u peteĩ mitã rojuhúva’ekue upépe ko’áğa rupi umi ñembo Satánico upépe oho ha ojapo rito. Ha avei ha’ekuéra oikoveha pirapire ohejáva chupekuéra tembiapo omoirũ haguére umi ojupisévape yvyty ru’ãme.
Jajupikuévo yvyty ru’ãitépe jahechakuaa mba’éicha iporã ko ñane retã, iporã yvy, yvága, yvypóra, ysyry ha magma mba’e jahecháva Ñandejára rembiapokue