AREGUA REMBIASA (Historia del origen de la ciudad de Aregua)
TEMBIASA PETEĨHA:
Yma
ymavendaje ko tendápe oikóva’ekue Mburuvicha hérava Tapaykua ha ndaje
oñemboja’o mokõi atýpe, Árigotyoguáva
ha Yvygotyogua, hekovaijoitéva umíva oikóva upépe, upévare Tupã ipochy ha oky hetaiterei, yno’õ oĩva okakuaa ha oikepa tapỹikuérape,
ojaho'ipa y ha omanomba, ha upémarõ Fray Luis de Bolaños omongarai yno’õ, ha ojehero
Ypakarai, opyta oikove umi Árigua ha ohasávo ára héra iñambue ohóvo opyta peve Aregua, ojeikuaaháicha chupe ko’áğa meve.
Héra niko
he’ise: Are = yma; Gua = guare = ymaguare ha katu ndaje
ojeiporu vai haguérente upéva, ypyraka’e héra Arigua ha he’ise: Ári = yvate; Gua =
oikóva yvate, arigua.
Ha ñe’ẽpapára
Narciso R. Colmán iñe’ẽpoty Ñande
Ypykuérape he’i kóicha: ...Yvy apu’ápe oğuahẽ ha ojevyty Arigua upépe ojapo hağua ñande
ypyrã, avami…upévarã oipurũ ka’aruvicha, tuju, ha y orojáva yno’õgui.
Oheja ikã ha ome’ẽ chupe pytu oikove hağua…
TEMBIASA MBOHAPYHA:
Ary 1541
Karai Domingo Martinez de Irala omopyenda távaramo, he’i umi oikuaáva,
oikohaguépe te’ỹinguéra ymave. Upekuévo oñemopyenda avei Altos, Ita, Guarambare
ha Atyrã.
Ary 1597–me
Gobernador Juan Ramírez de Velazco ome’ẽrei esclavo hu convento–pe, oğuahẽvo misionero–kuéra ha oiko Areguágui tava
feudo- religioso omyakãva peteĩ capellan ha te’ỹinguéra Guarani oikóva ha oĩva ipoguýpe omba’apo
ñemitỹme, oñotỹ opáichagua ka’avo ha yva.
Ary 1852 –me
Carlos A. López omoğuahẽ tren táva Areguápe, ko’ağaite peve oĩ estación
ferrocarril, imombyrýva yno’õgui 900 metros, ojeiporu tenda turístico-ramo.
Ary 1862–me Aregua ojehero distrito, péicha
oipotágui Francisco S. Lopez, isãso hağuáicha oĩháme parroquia-ramo. Ha’e jey
upéi ohero municipio táva Areguápe, decreto rupive.
Oğuahẽvo tape
Aregua peve, avei mba’yruguata omoağuivéma chupe Paraguaýgui.
Táva
ojehecharamo, ojeju ojehecha hağua Ypakarai ojeiporu tenda pytu’úramo Arahaku
aja.
Upéi tape
oğuahẽma San Bernadino peve ha Aregua opyta tapykue, yno’õ ipotĩvévaicha upépe.
Ary 1980
oğuahẽ tape Las Residentes oúva Luque rupi ha tembiapo ñay’ũgui ojejapóva oho
tenonde gotyo.
Tetã
yvyra’anga oñemohenda pyahúramo Aregua opyta tetãpehẽ Central tavateéramo.
Ruta II rupi,
ojeike Aregua gotyo, rehasapamívo ysyrymi reikéma ko táva porãitépe yvyramáta
jero’a tape ári oporohuğuaitĩ, katuete ojehecha yvyty Kõi ha ijatukupépe
Chororĩ, ha’éva Monumento Natural. Ko’ã mokõi yvyty oguereko ita ha’éichagua
mokõi hendápente oĩva ko yvy ape ári,
jepéramo upéicha heta oñenohẽ jepe umi ita upégui ojehepyme’ẽvo. Ko’áğa oĩma máva oñangarekóva
hese.
Yvyty Kõi ha Chororĩ guive ikatu ojehecha Ka’akupe,
Ypakarai ñane mbopy’a guapy,
uperiremínte oĩma tavaite, reikekuévo ogamimi ha upéi óga yma ojoajupáva
tupão jerére, a óga tuya ojejapo’ypyraka’e 1850, oĩ 1904 ha 1915 guare,
ojoajupa ogapy ha kotypýpe avei okẽ ojeipe’a péva péicha ndaje yma ogayguakúera
oiko porãmba ojoapytépe, oñomomaitei joaite, naipóri py’aro, pochy ha
tovamokõi, ápe ndaje oje’oga’aporaka’e Carlos A. López ha oipytyvõ
tavayguakuéra tupão apópe, péicha Tupãsy La Candelaria hendatee ikatuhağuáicha
imembykuéra oho hendápe.
Aregua
ojehecharamo tenda pytu’urãramo upérõ, ha tendotakuéra oje’oga’apo joa péicha Cecilio Báez, José Felix
Estigarribia, Juan Bautista Rivarola Matto, Alendrino Audivert, Victorino
Abente y Lago, ko’ağaite peve ojehecha hogakuéra oñemomba’eguasúva, ojehecharamóva.
Avei Areguápe
oiko’akue Gabriel Casaccia Bibolini ha ohaiva’ekue ko’ápe “La Babosa”, Lucy
Yegros, Lita Pérez, Lucy Mendonca de Spinzi, Pedro Di Lascio, Luis Cogliolo,
Nelly y Edith Jiménez ha Luis Zarán oisãmbyhýva Orquesta Sinfónica de Asunción.
Aregua
oguereko mba’e porãita ha’éva hembiasa, tavaygua ha’e máva ipy’a porãva,
hekopytu’úva ha omba’apóva ápe oñemitỹ tomate, frutilla, oĩ ojapokuaáva dulce
araságui, manduvi, opáichagua ka’i ladrillo, frutilla-gui ojejapo mermelada, oĩ
curtiembre, ñai’ũgui ta’angakuéra pesebre-rã, jopói aramboty reheguáramo,
plantera ha mba’.
Matilde Galeano tesis-peguare
No hay comentarios:
Publicar un comentario